História

Archeologické nálezy dokazujú, že Borovce patria k najstarším sídliskám na Slovensku. Osídlené boli už v staršej fáze mladšej doby kamennej, v dobe bronzovej, rímsko-barbarskej i slovanskej dobe, z ktorej pochádza žiarové pohrebisko zo 7.-8. storočia. Tu sa pochovávali v urnách zbytky spaľovaných mŕtvych.

Obec sa prvýkrát spomína v obchôdzke chotára Šterús v roku 1262 ako Borey. Neskôr v roku 1263 ako Bory, r. 1773 ako Borovce, maďarsky Vágbory, nemecky Borowitz.

Do roku 1388 bola kráľovským majetkom, potom ich kráľ Žigmund daroval vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc, ktorý mal sídlo v Beckove. Stiborovcom patrili do roku 1430. V 16. storočí sa stali zemianskou obcou, patrili rôznym šľachticom. V portálnom súpise z r. 1536 sa uvádzajú Boryovci, Thewrewkovci a Andrej Ruska. Kánonická vizitácia z r. 1560 uvádza majiteľov Pavla, Ľudovíta a Katarínu Bory a Jána Redneky. Neskôr sa objavujú aj zemepáni Očkayovci, Vietorisovci, Bosányiovci a iní. Po roku 1900 vystriedal zemianskych vlastníkov viedenský barón, veľkostatkár Springer, ktorému patrila väčšina chotára. Vo svojom majeri zamestnával chudobných ľudí z Boroviec i sezónnych robotníkov zo severného Slovenska.

Po vpáde Turkov v roku 1599 celá obec ľahla popolom. V roku 1600 sa v Borovciach uvádzajú iba štyri domy, ostatné spálené. V r. 1831 vypukla v dedine epidémia cholery. Matriky uvádzajú vo farnosti vyše sto mŕtvych. V nasledujúcom roku zomrelo 24 detí na epidémiu kiahní.

Vojny a choroby ovplyvňovali aj počet obyvateľov. V roku 1787 tu žilo 589 obyvateľov, r. 1828 - 740, r. 1869 - 638, r. 1900 - 755, r. 1940 - 935, r. 1970 - 1063, rok 1991 zaznamenal veľký úbytok - 869 obyvateľov.

Ako iné obce, aj Borovce mali svoju pečať, ktorej typárium sa dodnes zachovalo. Má priemer 38 mm. V strede je obraz sv. Vavrinca s ražňom v pravej a palmovou ratolesťou v ľavej ruke. Po obidvoch stranách postavy sú kvety. V kolopise je text: "+ SIGILIUM + PAGI + BORI + ANO + 1719 + S + LAURENTIUS."

Od roku 1986 prebiehal v Borovciach archeologický výskum, ktorý sa okrem iného zaujíma o počiatky kresťanstva na území obce. Odkryli sa desiatky hrobov z 9. - 11. storočia. Pochádzajú z kresťanského obdobia, preto v nich chýbajú potravinové dary, bežné u pohanských predkov. V hroboch z 11. - 12. storočia sa pri mŕtvych objavujú mince vydávané prvými uhorskými panovníkmi. Je tu vidieť znaky - kresťanské symboly: kríž, rovnoramenný trojuholník a iné. So začiatkom kresťanstva sa postupne menil spôsob pochovávania. Našiel sa tu i slovenský unikát a v strednej Európe ojedinelý šperk - "bronzová dutá schránka zdobená ne jednej strane filigránom. Pravdepodobne je to kaptorga (schránka na ostatky svätých). Pochádza z jednoduchého hrobu a možno ju spájať s počiatkami christianizácie na našom území ".