Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Oficialna webová stránka Obce Borovce

História

 

FARNOSŤ


Borovce sa spomínajú ako farnosť už v roku 1332. V kánonickej vizitácii z roku 1560 sa už uvádzajú ako filiálka farnosti Krakovany, v neskorších vizitáciách z rokov 1695 - 1788 ako filiálka farnosti Veselé.
V roku 1791 tu bola zriadená lokálna kaplnka a r. 1810 znovu obnovená farnosť. Prvým farárom sa stal doterajší lokálny kaplán Jozef Párbus.


Neodmysliteľnou súčasťou farnosti bola susedná menšia obec Kocurice. Stali sa jej filiálkou po zriadení farnosti v Borovciach. V rokoch 1981 - 88 k nej bola pridelená aj druhá filiálka - Trebatice.
Farnosť mala i vlastnú pečať, ktorej odtlačok sa objavuje na archívnych dokladoch. V 19. storočí sa používala s latinským kolopisom: "SIGI PAR EC BORIENSIS". V strede bol obraz sv. Vavrinca, mučeníka, patróna farnosti. Od roku 1911 sa používala oválna pečiatka s tým istým obrazom a kolopisom: "SIGILLUM ECCLESIAE VAGBORI 1911". Neskôr sa na dokladoch objavuje pečiatka so slovenským textom.


Pôvodný kostol


Podľa dostupných údajov stál v Borovciach kostol spolu s farou už v roku 1332. Zasvätený bol sv. Vavrincovi. Aspoň malú predstavu o tomto kostole nám poskytujú staršie kánonické vizitácie. V roku 1560 čítame skromnú poznámku: "Kostol je dobre usporiadaný, ale sviatosť eucharistie sa v ňom nedbanlivo udržiava." Záznamy z rokov 1695 a 1761 sú podrobnejšie.
Kto a kedy ho postavil, sa nevie. Stavba bola z kameňa a pálených tehál. Kostol bol dlhý približne 19 metrov, široký 5 metrov a vysoký 5,5 metra. Mal svoju sakristiu. V sanktuáriu pod klenbou bol oltár sv. Vavrinca z kameňa. Okrem neho boli v kostole dva ďalšie oltáre so svojimi portálmi. V roku 1761 sa spomína i malý organ - pozitív, so štyrmi mutáciami. V murovanej veži boli dva posvätené zvony. Okolo kostola bol priestranný posvätený cintorín s ohradou.
Vizitácie z rokov 1695 a 1697 upozorňujú, že kostol je v biednom stave a potrebuje zvonku i zvnútra renováciu. Chýba dobré lešenie a vhodné sedadlá. Nedostatky boli neskôr iste odstránené, lebo vizitátor v r. 1761 zapísal: "Stavba je v dobrom stave. Pod dreveným lešením je neporušená ani nehrozí pádom. Oltáre sú neporušené."
Súpis pamiatok uvádza, že starý kostol zbúrali roku 1758, čo preberajú aj iné záznamy. Tento údaj je pravdepodobne chybný, lebo kánonická vizitácia z roku 1761 opisuje kostol ako stavbu, ktorá stojí.
Súčasný kostol
Po zbúraní starého kostola začali veriaci na tom istom mieste s novou stavbou. Kánonická vizitácia 1813 spresňuje: "Stavba kostola borovského bola pod dozorom pána Ambróza Garasza, farára veselského, dňa 29. apríla 1777 od základov započatá - až do dňa 3. novembra 1781 trvala a dokončená bola z vlastných prostriedkov a dbrovoľných príspevkov farníkmi obetovaných."
Čo sa týka architektúry, kostol je neskorobarokový. Tvorí ho "pozdĺžny jednoloďový priestor zaklenutý pruskými klenbami so segmentovým uzáverom presbytéria. Do západnej, konvexne riešenej fasády situovaná predstavaná veža so štvorcovým pôdorysom, s ihlancovou strechou a sedlovým portálom."
V septembri 1977 statik Ing. Viktor Rozinaj zhodnotil krov a múry kostola: "Drevený krov s taškovou krytinou. Nad klenbovými rebrami je koruna muriva v povalovom priestore stiahnutá vždy párom oceľových plochých tiahel, ktoré dobre zabezpečujú priestorovú tuhosť objektu. Obvodové murivo je 105 - 120 cm hrubé, kamenné a zmiešané. Základné murivo je kamenné a zmiešané, omietnuté. Hĺbka základov podľa vykopaných sond je 225 - 260 cm."
Kostol je v sanktuáriu dlhý 8 metrov, široký 7 metrov, vysoký 9 metrov. Sanktuárium je od celku vyzdvihnuté jedným schodom, má svoju klenbu, je oddelené od lode vloženým zaklenutím. Do druhého vatikánskeho koncilu bolo navyše oddelené múrikom a bielymi mramorovými stĺpikmi, medzi ktorými boli kovové mriežky.
Loď kostola je dlhá 20 metrov (vrátane predsiene), široká 10 metrov, vysoká podobne ako sanktuárium. V zadnej časti lode je vmurovaný chórus. Okrem organa sa na ňom nachádza kostolná izba, slúžiaca ako knižnica a archív.
Veža kostola je široká asi 5 metrov a práve tak dlhá. Sú v nej 4 obloky a jedno malé okrúhle. Strecha nového kostola bola pokrytá jedľovými šindľami natretými na červeno. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá má zvonku osobitný vchod. Užívacia plocha chrámu je približne 240 m².
Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi a mučeníkovi. Nie je známe, kedy bol posvätený. Je zapísaný do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

 

Súčasný kostol


Po zbúraní starého kostola začali veriaci na tom istom mieste s novou stavbou. Kánonická vizitácia 1813 spresňuje: "Stavba kostola borovského bola pod dozorom pána Ambróza Garasza, farára veselského, dňa 29. apríla 1777 od základov započatá - až do dňa 3. novembra 1781 trvala a dokončená bola z vlastných prostriedkov a dbrovoľných príspevkov farníkmi obetovaných."
Čo sa týka architektúry, kostol je neskorobarokový. Tvorí ho "pozdĺžny jednoloďový priestor zaklenutý pruskými klenbami so segmentovým uzáverom presbytéria. Do západnej, konvexne riešenej fasády situovaná predstavaná veža so štvorcovým pôdorysom, s ihlancovou strechou a sedlovým portálom."
V septembri 1977 statik Ing. Viktor Rozinaj zhodnotil krov a múry kostola: "Drevený krov s taškovou krytinou. Nad klenbovými rebrami je koruna muriva v povalovom priestore stiahnutá vždy párom oceľových plochých tiahel, ktoré dobre zabezpečujú priestorovú tuhosť objektu. Obvodové murivo je 105 - 120 cm hrubé, kamenné a zmiešané. Základné murivo je kamenné a zmiešané, omietnuté. Hĺbka základov podľa vykopaných sond je 225 - 260 cm."
Kostol je v sanktuáriu dlhý 8 metrov, široký 7 metrov, vysoký 9 metrov. Sanktuárium je od celku vyzdvihnuté jedným schodom, má svoju klenbu, je oddelené od lode vloženým zaklenutím. Do druhého vatikánskeho koncilu bolo navyše oddelené múrikom a bielymi mramorovými stĺpikmi, medzi ktorými boli kovové mriežky.
Loď kostola je dlhá 20 metrov (vrátane predsiene), široká 10 metrov, vysoká podobne ako sanktuárium. V zadnej časti lode je vmurovaný chórus. Okrem organa sa na ňom nachádza kostolná izba, slúžiaca ako knižnica a archív.
Veža kostola je široká asi 5 metrov a práve tak dlhá. Sú v nej 4 obloky a jedno malé okrúhle. Strecha nového kostola bola pokrytá jedľovými šindľami natretými na červeno. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá má zvonku osobitný vchod. Užívacia plocha chrámu je približne 240 m².
Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi a mučeníkovi. Nie je známe, kedy bol posvätený. Je zapísaný do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

 

Duchovní správcovia vo farnosti


1. Gašpar Letovic 1793
2. Ján Templer 1793 - 1795
3. Jozef Fábry 1795 - 1797
4. Jozef Párbus 1799 - 1823
5. Martin Jurča 1823 - 1837
6. Jozef Pantoček 1837 - 1844
7. Gašpar Chotiborský 1844 - 1863
8. Eduard Vály 1863 - 1868
9. Jozef Chmela 1868 - 1869
10. Jozef Bezák 1869 - 1877
11. Karol Pistl 1877 - 1881
12. Augustín Cintula 1881 - 1896
13. Jozef Straka 1896 - 1904
14. Jozef Ignác Jankola 1904 - 1931
15. Dr. Jozef Ščepko 1931 - 1932
16. Ján Daďa 1932 - 1935
17. Kornél Ján Diermek 1936 - 1937
18. Cyril Orihel 1937 - 1950
19. Michal Tomašovič 1950 - 1952
20. Viktor Krogman 1952 - 1955
21. Jozef Frívaldský 1955 - 1965
22. Prof. Štefan Michálek 1965 - 1980
23. Štefan Polák 1981 - 1987
24. Jozef Vlasák 1988 - 1991
25. Eugen Daniš 1991 - 2002
26. Jozef Hužovič 2002 - 2007
27. Jaroslav Hanzlík 2007-2011

28.Dr. Patrik Katrinec 2011

 


 

webygroup

ZMO región JE Jaslovské Bohunice

PREDPOVEĎ P0ČASIA

Dlhodobá predpoveď počasia

JOZEF VARDŽÁK
Stolárske a montážne práce

-Stolárske a montážne práce
-Schody, dvere, nábytok, ...
-Altánky, terasy, pergoly, ...
-Renovácia starožitného nábytku
tel: 0915 794 673
mail: jozef.vardzak@gmail.com
www.vipstolarstvo.szm.sk


3544555

Úvodná stránka